5.) Štyri fázy duchovného vývoja

Scott Peck bol americký psychoterapeut. Z rámca iných psychoterapeutov vybočil tým, že ho zaujal vplyv duchovného a náboženského života na psychiku človeka. Táto problematika ho zaujala natoľko, že ju začal systematicky skúmať. Záver jeho výskumu bol taký, že každý človek prechádza štyrmi štádiami duchovného vývoja.

Peck si všimol jednu zaujímavú vec, na ktorú nebolo možné nájsť ľahkú odpoveď. Medzi jeho klientmi sa často stávalo, že po ukončení terapie sa zo zarytých kresťanov stali ateisti, alebo zo zarytých ateistov hlboko veriaci ľudia.

Svojim výskumom dospel k tomu, že vypracoval teóriu štyroch fáz. Pritom treba poznamenať, že fáza duchovného vývoja nemá nič spoločné s úrovňou vzdelania, ani s tým, či je človek oficiálny ateista alebo či sa hlási k nejakému náboženstvu.

Prvá fáza je chaoticko – asociálna. Takíto ľudia sa správajú sebecky. Myslia len na seba. Môžu to byť zločinci, narkomani a „spodina spoločnosti“, rovnako ako bezohľadní politici, či biznismeni. Ľudia, ktorým nič nie je „sväté“, a ktorí sú pre osobný prospech ochotní urobiť čokoľvek.

Druhá fáza je formálno – inštitucionálna. Keď asociál prejde do tejto fázy, „polepší sa“. Zrejme preto majú kňazi často krát úspechy pri pôsobení medzi kriminálnikmi či prostitútkami. Táto fáza sa vyznačuje potrebou zaradiť sa do nejakej skupiny alebo inštitúcie, niekam patriť. Ak je človek v tejto fáze veriaci, bude sa sústreďovať na dodržiavanie vonkajších pravidiel a prikázaní svojej cirkvi, ale pravá vnútorná podstata duchovnosti mu bude unikať. Samozrejme, takýto človek sa nemusí realizovať len v rámci cirkvi, môže to byť aj politická strana alebo nejaká firma. Prechod z druhej do tretej fázy by bol prípad tvrdého kresťana, z ktorého sa stal ateista.

Tretia fáza je skepticko – individuálna. Človek v nej rozvíja kritické myslenie a spochybňuje všeobecne prijímané pravdy. Akoby ničomu neveril a o všetkom pochyboval. Pozitívne je, že v tejto fáze je ochotný opustiť doterajšie istoty, ktoré mu poskytoval nejaký doterajší systém zabehnutých hodnôt. Začne hľadať samého seba, zmysel svojho života. Prechod z tretej do štvrtej fázy znamená, že z ateistu sa stal duchovný človek.

Štvrtá fáza je mysticko – komunitná. V tomto poslednom štádiu sa jedinec našiel a našiel aj svoj osobný vzťah k Bohu (alebo Univerzu, duchovnu, širšiemu zmyslu – takýto jedinec nemusí byť veriaci v náboženskom zmysle slova). Ako duchovne vyspelý človek je schopný myslieť na blaho druhých a vytvárať s nimi skutočnú komunitu. Z toho okrem iného vyplýva, že len duchovne vyzretí jedinci dokážu vytvoriť spravodlivejšiu spoločnosť.