9.) Očistec
To, čo biblia popisuje ako „peklo“, to je na obrázku stredný stĺpec šedej farby. Je to oblasť negatívnej duchovnej energie. Súčasťou „pekla“ je „očistec“. Na obrázku sú to oblasti „H“ a „I“. Do „očistca“ sa dostanú duše, ktoré boli počas posledného života na Zemi, podľa duchovných zákonov Univerza, „viac zlé ako dobré“.
Ak sa duša po smrti človeka dostane do oblasti „H“ je takmer isté, že sa po určitom čase opäť vráti na Zem. V tomto priestore „uviaznu“ duše, ktoré si postupom času uvedomia kto sú, kde sú a prečo sú práve tu. Tieto duše majú výčitky svedomia z toho, čo zlé v poslednom živote na Zemi urobili. Alebo neurobili, aj keď to urobiť mali či mohli.
Oblasť „H“ si „pritiahne“ citlivé a inteligentné duše, ktoré sa na Zemi v dôsledku rôznych nepriaznivých životných okolnosti dopustili zlých skutkov. Takých skutkov, ktoré ich teraz trápia tak, že nedokážu na ne zabudnúť. Snaha odčiniť nimi spôsobené zlo ich tak silno púta k pozemskému životu, že takmer všetky duše z tohto priestoru sa opäť vrátia do ľudského tela a prežijú ďalší život na Zemi.
Duše v oblasti „H“ si neuvedomujú, že aby zachránili svoju individualitu a svoju existenciu, že musia prežiť ďalší život na Zemi. Oni sú tak sústredené a upnuté na odčinenie zla, ktoré v poslednom živote na Zemi spôsobili, že práve tieto ich výčitky svedomia a snaha odčiniť nimi spôsobené zlo ich vrátia na Zem. Tým sa v podstate „zachránia“, lebo z pozemského života sa následne môžu dostať do „neba“.
Duše, ktoré si po smrti človeka pritiahla oblasť „I“ sú na tom horšie. V týchto priestoroch „očistca“ uviaznu tie duše , ktoré napáchali na Zemi v poslednom živote podstatne viac zla ako duše z oblasti „H“. Naviac - nemajú žiadne výčitky svedomia v súvislosti so zlom, ktoré napáchali v poslednom živote v ľudskom tele na Zemi. Práve toto sa im môže stať osudným.
Sú apatické a ľahostajné k situácií, v ktorej sa nachádzajú. Máloktorá z nich si uvedomuje, že sa nachádza v najrizikovejšej duchovnej oblasti Univerza. V tej oblasti, v ktorej sa definitívne rozhoduje o existencii či zániku tej či onej duše. Že sa nachádza na rozhraní bytia a nebytia. Ak si to niektorá duša aj uvedomuje, tak u nej väčšinou prevládne ľahostajnosť nad pudom sebazáchovy.
