10.) Peklo neexistuje - pokračovanie

Takto by sa dala opísať situácia ľudskej duše, ktorú si „pritiahla“ oblasť „J“, teda „začiatok pekla“. Nevie, že na pozemské meranie času bude táto jej bludná púť trvať niekoľko desiatok rokov.

Len duše s najvyšším intelektom si v tejto situácií uvedomujú, že samé seba postupne prestávajú vnímať ako jedinečnú individualitu z posledného života. Že postupne zabúdajú, kto vlastne sú. Že „večné zatratenie“ je neodvratné. Primitívne duše sú v oblasti „J“ už od začiatku „bez záujmu“ o všetko, čo sa okolo nich deje.

Duše s najvyšším duchovným intelektom si dokážu uvedomovať samé seba ako individualitu až na hranicu oblastí „M“ a „N“. Primitívne duše túto schopnosť strácajú už v oblasti „K“. Z toho vyplýva, že vyšší intelekt v „pekle“ znamená aj väčšie a dlhšie utrpenie.

Celé „utrpenie“ však spočíva len v tom, že duša si uvedomuje svoju bezmocnosť, že je tam takmer celý čas sama, a ak sa aj stretne s inou dušou, tá jej neporadí nič na zlepšenie jej situácie. Uvedomuje si, že doteraz bola „niekto“, a že skôr či neskôr jej uvedomenie si samej seba definitívne zanikne.

Zánik individuálnej duše je úplne bezbolestný. Dochádza k nemu v oblastiach „K“, „L“, „M“. V tejto fáze už duša nevie kto je, kde je ani prečo je práve tu. Postupne sa rozplynie na „základné NEGATÍVNE duchovné energetické častice“, ktoré sú nevyhnutné pre existenciu Univerza.

Čítate dobre. Aj ZLO, teda negatívna duchovná energia boli Bohom naplánované, aby Univerzum mohlo fungovať. A vždy ho musí byť v Univerze 50% !!!